Význam výživy v prevencii a v liečbe kolorektálného karcinómu

Kolorektálny karcinóm /KRK/, ako odborne nazývame rakovinu hrubého čreva a konečníka je na vzostupe čo do frekvencie výskytu i úmrtnosti na celom svete i u nás a predstavuje v týchto parametroch 2-3 miesto.

V minulosti to bolo takmer výlučne epidemiologické štúdie, ktoré poukazovali na vzťah výživy a rakoviny. V súčasnosti je dostatok sofistikovanejších epidemiologických , klinických i experimentálných prác, potvrdzujúcich tento patogenetický vzťah, ktorý vyznieva rovnako prokarcinogénne, ako antikarcinogénne. Poznanie príčín rakovinného bujnenia, mechanizmu vzniku, prokancerogenných a antikarcinogenných látok nám dovoľuje ovplyvnovať taký fenomén, akým je prevencia a v súčasnosti čím ďalej tým viac dokonca i liečbu nádorových ochorení, pretože liečebná výživa sa stáva /alebo by mala byť/ súčasťou komplexnej liečby rakoviny.

Z doteraz uvedeného je zréjme, že naša potrava obsahuje látky . ktoré tvorbu nádorov podporujú a teda ktoré by sme mali eliminovať, na druhej strane naša potrava obsahuje veľké množstvo látok, ktoré pôsobia protektívne a teda také by sme mali vo svojej výžive podporovať. Zažívací trakt človeka a jeho pasážné orgány ako pažerák, žalúdok a hrubé črevo s končníkom sú v bezprostrednom fyzickom i metabolickom kontakte s prijatou potravou a preto neprekvapuje, že naša výživa predstavuje to najväčšie a najvýznamnejšie miesto v rozvoji rakoviny týchto orgánov. Prevencia a liečba každej choroby môže sa uskutočnovať len za podmienky, že poznáme jej príčiny a mechanizmus vzniku.

Rakovina je choroba génov a bunky. Nazhromaždené mutácie génov sú sledované chybnými genetickými informáciami pre bunku, ktorá sa vymkne spod kontroly regulačných rastových faktorov a správa sa v delení autonómne. Na konci reťazca je vznik rakovinnej bunky , tkaniva, alebo orgánu. Zmena genetického kódu /informácie/ nie je však definitívna a na istej úrovni môže nastať oprava genetického kódu /napr. pomocou antioxydantov/, alebo mutovaná bunka zanikne za pomoci apoptózy ( programovaná smrť bunky/.

Rakovina nie je dedičné ochorenie, hoci každý človek je nositeľom tzv. proto-onkogénov, génov, ktoré sú potencionálne zodpovedné za vznik rakoviny ak súhra endogenných a exogenných faktorov im pomôže k ich manifestácii.Na šťastie existujú aj gény tzv. supresorové a reparačné, ktoré potláčajú a opravujú vznikajúce poškodenia. Vznikajúce poškodenie následný proces vzniku rakoviny má 3 základné štádia o rôznej dĺžke trvania: 1/ Iniciacia, 2/ promócia a 3/ progresia. Všetky spomínané špecifické gény, najmä však štádia vzniku rakoviny sú ovplyvnované látkami pochádzajúcimi predovšetkým z výživy v pozitívnom i v negatívnom slova zmysle.