Možnosti liečby

Vo všeobecnosti sa používa chirurgická liečba, rádioterapia, konvenčná chemoterapia a cielená terapia.

Najbežnejším riešením kolorektálneho karcinómu je chirurgický zákrok. Druh operácie závisí od veľkosti a umiestnenia nádoru. Často sa vykoná kolektómia – chirurgicky sa odstráni časť hrubého čreva alebo konečníka postihnutá rakovinou, spolu s malým množstvom okolitého zdravého tkaniva a lymfatickými uzlinami.

U približne 50% pacientov operovaných v skorom štádiu ochorenia dôjde k vývoju vzdialených metastáz. Najčastejšie postihnutými orgánmi sú pečeň a pľúca.

Keďže časti pacientov sa ochorenie po chirurgickom zákroku vráti vytvorením vzdialených metastáz, základnou liečebnou metódou pre pacientov v pokročilom štádiu ochorenia je systémová liečba chemoterapiou a cielená liečba monoklonovými protilátkami.

Rádioterapia

využíva na ožiarenie nádorových buniek lúče s vysokou energiou, ktoré ich poškodzujú a zabraňujú ďalšiemu rastu. Liečba je lokálna, ovplyvňuje len nádorové ložisko, nie celý organizmus. Ak je nádor priveľký, môže sa rádioterapia použiť pred operáciou na jeho zmenšenie, aby ho mohli lekári jednoduchšie odstrániť. Rovnako môže mať význam po operácií, aby zničila prípadné „zabudnuté“ nádorové bunky. Používa sa len pri rakovine konečníka, nie hrubého čreva. Úspech rádioterapie závisí od veľkosti nádoru a jeho citlivosti na žiarenie.

Chemoterapia

sa ako liečba kolorektálneho karcinómu začala používať v roku 1957. Použitie chemoterapie dokázateľne predlžuje prežívanie a zlepšuje kvalitu života pacientov. Využíva sa vtedy, ak chirurgický zákrok na vyliečenie nestačí. Ničí nádorové bunky, bráni im deliť sa a rozmnožovať. Ak je choroba v pokročilom štádiu a telo už musí zápasiť aj s metastázami, chemoterapia pomáha zabrániť ďalšiemu šíreniu nádorových buniek v organizme alebo spomaliť priebeh choroby. Lekári predpisujú chemoterapiu samostatne, ale aj ako súčasť liečby spolu s iným prípravkom.

Chemoterapia je systémová („celotelová“) liečba - účinná látka vstupuje do krvného obehu a šíri sa do všetkých častí tela. Užíva sa vo forme infúzií, intravenóznych (vnútrožilových) injekcií alebo vo forme tabliet. Liečbu je zväčša možné užívať ambulantne, niekedy je však nutný krátky pobyt v nemocnici. Všetko závisí od druhu liečiva, spôsobu užívania a celkového stavu pacienta.

Cielená terapia – monoklonové protilátky

Významný pokrok v zlepšení kvality liečby a predĺžení prežívania onkologických pacientov priniesli tzv. monoklonové protilátky. Sú to bielkoviny, ktoré špecificky rozoznávajú iné zvláštne bielkoviny v tele a selektívne sa na ne naviažu. Keďže pôsobia špecificky na konkrétne bunky s určitými vlastnosťami, hovoríme o cielenej liečbe.

Monoklonové protilátky dokážu podľa určitých znakov rozpoznať rakovinové bunky, naviažu sa na ne a zasahujú do ich prirodzených procesov, čím ovplyvňujú rast, prežívanie a šírenie nádoru. Dokážu tiež naštartovať imunitný systém, aby proti zhubným bunkám cielene bojoval – liek nádorové bunky „označkuje“, aby ich imunitný systém dokázal rozpoznať a bojoval proti nim.

Monoklonové protilátky sa zvyčajne užívajú v kombinácii s chemoterapiou. Zvyšujú účinnosť liečby a dávajú pacientom väčšiu šancu na prežitie.